Jaroslava Wurll Kocanová je slovenská módna návrhárka. Narodila sa vo Vranove nad Topľou, vyštudovala navrhovanie a modelovanie odevov na Strednej škole vo Vranove nad Topľou a odbor výtvarná výchova na Vysokej škole v Prešove. Žije a tvorí v Cabove, kde má od roku 2011 svoj ateliér AtelierDeCouture.

Čím ste chceli byť, keď ste boli malá? Mali ste vždy blízko k tvoreniu?

Od malička odkedy si pamätám, som sa chcela naučiť šiť. Strihala som všetko, čo som našla: staré tričká, sukne, šaty, z ponožiek som vyrábala svetre pre bábiky, aby im nebola zima. (Smiech).

Kedy ste prišli na to, že módne návrharstvo je pre vás to “pravé orechové”?

Bolo to počas základnej školy. Keď som sa v 9-tom ročníku rozhodovala, na akú školu pôjdem ďalej. Vedela som, že chcem robiť niečo kreatívne. Pokračovať v učení na gymnáziu bola pre mňa nočná mora. Po blízku boli školy zamerané na zručnosť, ktoré sa mi páčili - návrhárstvo a práca s drevom. Povedala som si, tak poďme na to. Čo potrebujem vedieť, aby som sa mohla konečne naučiť šiť? K prijatiu na strednú školu boli potrebné talentové skúšky a k navrhovaniu som musela vedieť aj niečo nakresliť. Priznám sa, kreslenie som v malíčku nemala, žiadna prípravná umelecká škola, z výtvarnej to bol priemer. Našťastie si ma pod svoje krídla vzal PhDr. Slavo Čupil a naučil ma všetko, aby som sa dostala na svoju vytúženú školu.

Mnoho módnych návrhárov má svoj ateliér vo veľkom meste, vy máte svoj v maličkej dedinke na východnom Slovensku. Ako sa vám tvorí a býva na vidieku?

Tvorí sa mi výborne. Keď potrebujem vypnúť, vezmem dieťa, psov a utekáme do lesa, na lúku. Nerozmýšľam nad ničím, iba kedy je ten moment, že sa psy rozhodnú zdrhnúť. (Smiech.) Častokrát premýšľame, že sa presťahujeme bližšie k zákazníkom, no asi ako pre každého, tak aj pre nás je dôležitá rodina. Nie sme tu tak dlho, aby sme polovicu života strávili cestovaním za rodinou. Tu sa cítime dobre a sme radi, keď k nám chodia klientky aj zo zahraničia. Cestou si robia výlety po okolí a odchádzajú od nás spokojné.

Z vašich modelov okrem prírody a folklóru, cítiť aj rozprávku. Máte nejakú svoju obľúbenú?

Nemám. Rada si pozriem fantasy film, kde sa vedia kostyméri vyblázniť na kostýmoch. Všeobecne sa mi páči tvorba Tima Burtona. Pre mňa je tak trochu šialený. (Smiech.)

Okrem toho, že máte vlastný ateliér, ste aj mamou. Ako sa vám darí prepájať podnikanie a rodinu?

Nie je to vždy jednoduché. Chce to veľa trpezlivosti, odriekania a striehnutia. Dcérka mala v lete 2 roky a už teraz sa mi do všetkého "stará" - spolu kreslíme, striháme, šijeme. Celý proces výroby prežíva so mnou. Možno mám aj trošku šťastia v tom, že od 4 mesiacov prespí celú noc a vie sa zahrať aj sama. Každú voľnú chvíľu som sa snažila a snažím venovať tvorbe. Pri ručnej práci, napr. pri výrobe malého opasku, je však niekedy potrebné stráviť aj 3-krát toľko času .

Modely šiat, ktoré navrhnete, zhotovujete sama alebo máte pomocníkov?

Okrem mňa, sa ručnej výšivke venuje aj moja teta. Aby nespala po večeroch pri TV, sem-tam jej pribalím, keď potrebujem pomôcť a ona vyšíva do jednej rána (Smiech). Ak sa ešte dalo, asi s dvoma ručne vyšívanými flitrovými šatami mi pomáhala aj sestra. Teraz má už "dvojmamičkovské" starosti. Veľkou pomocou je pre mňa aj môj manžel. Chcel ma odbremeniť od pokrivených a dopichaných prstov na rukách a začal sa venovať strojovej výšivke. No netušil, že ma ten stroj pohltí až natoľko. Teraz už nestíha programovať moje skice (Smiech). Ja sa venujem samotnej tvorbe a výrobe, on programovaniu a fotkám.

Ktorú časť z celého procesu tvorby modelu máte najradšej?

Každá jedna ma teší a napĺňa. Nedá sa povedať, ktorá viac a ktorá menej. Na začiatku je nápad. Ten sa snažím dať čo najrýchlejšie na papier. Keď to mám na papieri, neviem sa dočkať, kedy môžem vyberať látky a vytvárať skicu v skutočnosti.

Spomínate si na vaše prvé šaty, ktoré ste navrhli a ušili?

Je toho už tak veľa, že ani netuším, ktoré sa dajú naozaj pokladať za prvé. Určite to však boli tie pre bábiky. Snívala som, že ak sa raz naučím šiť, tak si ich vyrobím aj vo veľkej verzii. No sú dávno preč. Moje prvé ozajstné spoločenské šaty, s ktorými som bola spokojná a tešila som sa, že si ich oblečiem a budú iba moje, boli šaty na stužkovú. Šili sme si ich počas školskej praxe, zároveň to bola aj ročníková práca, takže som si na nich dala záležať.

Ako rada oddychujete?

Najradšej s ihlou a vyšívacím kruhom v ruke na gauči. (Smiech)

Pomaly sa blížia Vianoce, ako a kde ich budete tráviť?

Vianoce trávime v kruhu rodiny a blízkych. Ak máme sneh, chodíme sa všetci spolu sánkovať do lesa ako malé deti. Staviame si bobové dráhy a tunely. Moji psi konečne dorástli na ťahanie a už druhý rok spolu trénujeme. Síce ich zaujíma viac, kto skôr vyvedie nejakú somarinu (smiech), ale ja sa teším z každej sekundy.

Foto: archív Jaroslava Wurll Kocanová