Alžbeta Meňkyová vystavuje po Prahe a Ústí nad Labem aj v košickom Fashion Point Café. Má teóriu, že obraz by mal rozprávať sám za seba, veď očami prijímame až 90 percent informácii. Preto o svojich dielach nerada rozpráva a teší sa, keď radšej prehovorí fantázia diváka. „Snažím sa, aby moje obrazy neboli jednoduché, nech si v nich každý nájde niečo svoje. Zažila som aj to, že niektorí ľudia v nich videli veci, ktoré som tam ani neplánovala,“ smeje sa mladá slovenská výtvarníčka Alžbeta Meňkyová.

Po nedávnych výstavách v Prahe a Ústí nad Labem predstavuje svoje diela aj v Košiciach. „Vo Fashion Point Café prezentujem svoju najnovšiu tvorbu doplnenú aj o dva staršie obrazy, ktoré sa mi hodia do tejto série. Prvý sa volá Explózia, ten je ešte z roku 2012 a tým druhým je Mladý Beethowen. Pri jeho maľovaní mi bol predlohou môj bývalý priateľ, s ktorým sme sa spoznali v Prahe. Maľovať som ho začala v roku 2014, potom ostal rozrobený a teraz po tých štyroch rokoch, čo už nie sme spolu som sa k tomu plátnu vrátila a dokončila ho. Povedala som si, že v tvári má pre mňa taký krásne expresívny výraz a silnú emóciu, že by bola škoda nedokončiť ho. Pridala som k nemu čierny mesiac, ako opačný symbol toho romantického strieborno - bieleho mesiaca, ktorý vidíme na oblohe. Chcem tým povedať, že niečo je inak a v ponímaní toho mladého Beethowena som ho poňala ako symbol nejakej existencionálnej ťažoby, niečoho, čo pociťujeme z času na čas všetci. Väčšina ostatných vecí vznikala už teraz v súčasnosti, neboli hotové a až teraz prišlo obdobie, keď som cítila, že ich chcem dokončiť,“ predstavuje Alby svoju tvorbu. Hovorí, že tieto plátna spája imaginatívnosť a aj keď niektoré vychádzajú z reálnych predlôh, napríklad tváre človeka, či fotky, ktorá ju inšpirovala, aj tak nakoniec vkĺzli do fantazijného sveta, alebo nejakej inej dimenzie. „Teraz som prvýkrát použila čierne pozadie a čierny šeps, čo som predtým nikdy nerobila, je to u mňa nová vec. Ich spoločnou témou je nočná obloha, vesmír a detaily hviezd.“

Sny sú pre ňu obrazy v slovách

Sympatická východniarka chcela pôvodne ísť z rodných Michaloviec študovať do Košíc na Školu úžitkového výtvarníctva. „Rodičia ma ale prihlásili na gymnázium, lebo dúfali, že budem robiť niečo normálne,“ rozosmiala sa Alžbetka, ktorú láska k maľovaniu neprešla ani počas strednej školy a po maturite si to nasmerovala do Ateliéru experimentálnej tvorby k Rudolfovi Sikorovi a Zbyňkovi Prokopovi na Fakultu umení v Košiciach. Potom pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri priestorovej komunikácie APK+ u Antona Čierneho a Matěja Smetanu a hneď po jej absolvovaní sa presťahovala do Prahy, kde žije štyri roky. „Najviac sa venujem maľbe, robím tiež výtvarné kurzy pre deti i dospelých, ilustrujem knihy. Popri tom už dva roky pracujem na vlastnej knihe o snoch. Pomaly zbieram sny mojich kamarátov umelcov, ktoré budú v tejto knihe uverejnené v textovej forme bez štylistických úprav presne tak, ako mi ich pošlú. Chcem, aby tam bolo zachované ich autentické podanie. Starám sa o celkové editovanie knižky, jej vizuál a minimalistické ilustrácie v linke, ktorú tam budem kresliť. Mala by to byť taká pekná artová kniha, ktorú môžete hocikomu dať ako dar. Sny sú pre mňa obrazy v slovách. Mám rada, že keď si ich vzájomne rozprávame, tak si ich každý predstavuje po svojom. Presne tak, ako keď čítate príbeh. Okrem toho pripravujem dve výstavy. Čoskoro jednu v Krakove a ďalšiu po Novom roku v Prahe. Veľmi rada by som sa v dohľadnom čase vrátila aj do Bratislavy, kde som naposledy vystavovala ešte svoju diplomovú prácu. Z Prahy sledujem, že za ten čas čo nie som v Bratislave, tam vzniklo pre mňa niekoľko nových zaujímavých menších galérií, takže určite bude kde,“ hovorí o svojich najbližších plánoch Alby Meňkyová, ktorej výstava potrvá do 5. novembra 2018.

TS: Natália Novotná, foto: Ronald Záhumenský, Alžbeta Meňkyová