Peter Furmaník vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Býva a pracuje v Košiciach. Je fanúšikom podnikania a priaznivcom motivačného podnikateľského prostredia. Pod hlavičkou Libertax Consulting sa venuje daniam, účtovníctvu, podnikaniu a súvisiacim zákonom. V r. 2012 založil blog ĽudskouRečou, na ktorom neformálnym a osobným spôsobom “prekladá” súvisiace zákony o daniach, účtovníctve a podnikaní. Ako autor a bloger pravidelne prispieva do viacerých odborných magazínov (eTrend, Hospodárske noviny) a webov (Investujeme.sk, Kros, SuperFaktúra). V súťaži Bloger roka 2017 získal 2. miesto v kategórii IT, inovácie a biznis.

Ako si si zarobil ty svoje prvé peniaze?

Ani sa mi nezdá, že z toho boli nejaké peniaze, ale počas vysokej školy som skúšal najmä písať :-). Ľudí skutočne na voľnej nohe však vtedy bolo málo, neexistovalo také know-how, podporné prostredie ani to nebola taká móda ako dnes. V súčasnosti je tých možností na sebarealizáciu, zarábanie či podnikanie neskutočne veľa - stačí len mať internet, zdravie, prípadne otvorené oči a hlavne chuť. Internet - najmä blogy a kurzy - dnes poskytujú asi najviac know-how v histórii ľudstva, väčšinou zadarmo, zvyšok často za drobné. Plus existuje široké spektrum komunít, kam stačí len prísť a zapojiť sa. Keď niekto hovorí, že "sa nedá", je to väčšinou o jeho lenivosti či pasivite.

Často sa stretávam s tým, že ľudia za svoju výplatu považujú len tie peniaze, ktoré im prídu na účet. Mnohí výplatným páskam vôbec nerozumejú a ani ich ostatné údaje na nej nezaujímajú. Aký to má význam rozumieť výplatnej páske?

Predovšetkým tak ľudia v pracovnom pomere pochopia, koľko skutočne stoja svojho zamestnávateľa. A nie je to teda len ich čistá mzda - napríklad na to, aby modelový zamestnanec Jozef dostal čistú mzdu 762 EUR, stojí zamestnávateľa 1 352 EUR. Rozdiel tvoria odvody a dane, ktoré jednoducho zamestnávateľ musí zaplatiť a de facto - aj keď si tento výpočet vykladajú rôzni ľudia rôznym spôsobom - ide o náklad podnikateľa, ktorý ho stojí zamestnávanie, alebo ak chceš, trest za zamestnávanie. Samozrejme zamestnávateľ musí ešte zaplatiť ďalšie peniaze na stravné, sociálny fond, nehovoriac o pracovných priestoroch, technike či pracovných pomôckach.

Ak ľudia pochopia, koľko od nich skutočne berie štát, budú verím citlivejší na kradnutia politikov (lokálnych aj tých "veľkých"), prípadne vyvinú väčší tlak na kvalitnejšie služby štátu či mesta. Na druhej strane práve vďaka vysokým nákladom na zamestnávanie ľudí - okrem odvodov a daní ide o x ďalších povinností, ktoré stoja peniaze - sa najmä moderné online firmy uchyľujú k iným formám spolupráce, ktoré sú flexibilnejšie a často aj lacnejšie.

Oplatí sa vzhľadom na takéto podmienky podnikať na Slovensku?

Určite áno. Minimálne, ak chce mladý človek, de facto, pracovať na voľnej nohe, čo nie je skutočným podnikaním, skôr freelancingom a predajom vlastných služieb. Tak dokáže mať pár rokov skutočne jednoduchý život - stačí mu pár tabuliek a platby sú vzhľadom na tohto roku úžasne zvýšené paušálne výdavky (60% z príjmov) a iné daňové úľavy prijateľné. Neskôr ho môžu začať "dusiť" sociálne odvody, ktoré musí pomerne nelogicky platiť každý mesiac bez ohľadu na to, čo zarobil. Keď tie dosiahnu výšku napr. 400 či až 600 EUR mesačne, tak takýto živnostník prechádza na eseročku, ktorá je už o dosť zložitejšia, prípadne hľadá iné spôsoby.

Byrokratických prekážok je samozrejme mnoho. Sme extrémne preregulovaná krajina, keď musí každý aktívny človek zabezpečiť to i ono. Väčšinou ide o papierové povinnosti, no stoja peniaze a pokuty. Podľa mňa je dnes hrdinom každý, kto zamestnáva ľudí v pracovnom pomere. Môže ho to stáť celé jeho podnikanie. Nedávno som sa rozprával s podnikateľom, ktorý vedel dať zaujímavú prácu na víkendy pár dobrým chlapíkom. Nechcel to robiť pre zisk, iba s cieľom naučiť sa čosi nové a komusi pomôcť. Keď sme si prepočítali, že by bol vzhľadom na zamestnávateľské odvody a platby v mínuse, nálada išla rýchlo dolu.

V konečnom dôsledku a vo väčšine prípadov sa to však prežiť dá. Podnikanie je skôr o chuti byť aktívny a tvoriť nové veci, ostatné sa zabezpečiť vie. Prípadne všetci existujeme s nejakým rizikom. Splniť všetky zákonné požiadavky je totiž nereálne :-).

Je podľa teba reálna šanca, že bude mať dnešná generácia tridsiatnikov starobný dôchodok alebo by sme sa mali sami nejako finančne zabezpečiť na dôchodkový vek ?

Nejaký možno dostane, súčasné zákony im to garantujú :-). Druhá vec je, či bude na ich vyplácanie. Demografia sa vyvíja v neprospech súčasného dôchodkového systému (pracujúci financujú dôchodcov), štátne rozpočty navyše hospodária s mínusmi. Prípadné sumy štátneho starobného dôchodku bude môcť štát vyplácať len za cenu ďalšieho riskantného zadlžovania, prípadne viacerých zmien zákonov a dôchodkového systému.

Poznám mnohých podnikateľov vekovo medzi 20-30 rokmi, ktorí vzhľadom na vyššie uvedené neveria, že o 40-50 rokov nejaký štátny starobný dôchodok dostanú. Zabezpečujú sa preto inak - vlastným sporením a investovaním. Dnes už majú k dispozícii veľmi zaujímavé nástroje: crowdinvesting, investovanie do bitcoinu a iných kryptomien, kupujú nehnuteľnosti za účelom ich prenájmu či predaja, prípadne sa zaujímajú o investičné zlato.

Veľmi veľa zákonov je písaných tak komplikovane, že laik nemá šancu ich pochopiť, nie to sa v nich ešte orientovať. Ty tieto zákony z ekonomických oblastí “prekladáš” na svojom blogu do “ľudskej reči.” Ako ťa vlastne napadlo robiť niečo také? Akú máš na to odozvu?

Mnoho mojich známych a klientov odo mňa dávnejšie často požadovalo vysvetlenie určitého pravidla či radu na nejakú tému z oblasti daní, faktúr či zákonov. Najprv mi to trochu liezlo na nervy, neskôr ma to chytilo a začal som sa v týchto témach trochu hrabať. Postupne som to všetko začal hádzať na jedno miesto - do aplikácie Evernote. V tom čase som sa pripojil na Twitter, ktorú "okupujú" spravidla celkom aktívni a zaujímaví ľudia - každý z nich sa venuje nejakému projektu, webu či minimálne prevádzkuje tematický blog.

Už predtým som blogoval na neodborné témy a raz som bol oslovený skúsiť písať o daniach pre web Investujeme.sk, čo sa mi celkom páčilo. Tak ma v tej záplave väčšinou technologických či marketingových blogov napadlo, že čosi také urobím aj ja. Navyše som už z predchádzajúcich skúseností - firemného ekonóma či autora - vedel, že o moje témy bude záujem. Napadlo ma teda, že to spojím so svojou záľubou a tak trochu aj talentom - písaním a vysvetľovaním. Pomôžem iným, pomôžem aj sebe. Písanie je totiž úžasným prostriedkom na triedenie myšlienok. A ujalo sa to. Blog ĽudskouRečou.sk dnes číta 20 až 30 000 návštevníkov mesačne, e-mailom či prostredníctvom sociálnych sietí odoberá nové články a tipy okolo 10 000 čitateľov a navyše k nemu pribudol mladší brat - ešte o čosi špecializovanejší web DaňovéPriznanieDPH.sk, ktorý navyše ponúka aj platený e-book na predaj. A o ten je dlhodobo stabilný a pekný záujem.

Ako “vypínaš” od presných čísel a účtovných závierok?

Je nás v tíme dnes už viac a ja mám skôr na starosti metodiku, zákony a marketing. Veľa času píšem a prednášam, čiže na samotné čísla ostáva pár hodín do mesiaca, čo je napokon paradoxne celkom pekný relax :-). Inak mám rád muziku, občas si aj na niečo zahrám, literatúru, divadlo, všetku kultúru, no najmä prechádzky a túlanie.

Akú radu by si posunul malým živnostníkom a on-line podnikateľom?

Vzdelávať sa, pracovať na sebe, posúvať sa a byť aktívnym. Určite aj vychodiť školu (aj keď je dnes v móde univerzity opúšťať), chodiť na prednášky, networkingové večery, sledovať kurzy a blogy úspešnejších. No a neskôr: zdieľať. Nenechávať si svoje know-how či iskru len pre seba, ale učiť, vzdelávať, blogovať, točiť videá, prednášať. Zdieľaním z know-how neubudne, práve naopak: je to kvalitná reklama, zdroj na nové kontakty či inšpirácie a okrem iného je povinnosťou tých úspešnejších vracať čosi okoliu, komunite, začiatočníkom či svojim mentorom.

Foto: archív Peter Furmaník