O životnom prostredí, odpadoch a ich recyklovaní, aj o rozbehnutom koncepte Greencubator sa rozprávame so Soňou Kostovčíkovou a Luciou Nachajovou z recyklačnej spoločnosti Fecupral, ktorá sa zaoberá ekologickými riešeniami pre nakladanie s odpadmi.

Veľa sa dnes hovorí o odpadoch. Nakoľko je táto situácia vážna?

Situácia je naozaj vážna, no mnoho ľudí si to neuvedomuje. Na jednej strane tu máme staré enviromentálne záťaže, t.j. odpad, ktorý v minulosti niekto uložil a nespracoval. Popri legálnych skládkach existuje množstvo čiernych skládok a skládok s nebezpečným odpadom. Ďalší pohľad upozorňuje na množstvo produkovaného odpadu. Obyvateľ Slovenska vyprodukuje okolo 350 kíl odpadu ročne. Ľudia často kupujú veci, ktoré ani nepotrebujú. S týmto súvisia aj nové trendy, ktoré k nám prichádzajú ako je napr. “zero waste”, ktorý vedie ľudí k tomu, aby si uvedomovali, čo nakupujú a ako budú s týmto odpadom nakladať, či minimalizmus, ktorý bojkotuje nakupovanie.

Program odpadového hospodárstva je nastavený tak, že na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu až potom nasleduje recyklácia. Ani tá však neznamená, že na konci celého procesu nevznikne odpad. Napr. štatistiky hovoria, že kartónové obaly dokážeme v Európe zrecyklovať 3,5-krát. A to je na tom Európa najlepšie z celého sveta.

Aký to môže nabrať trend pokiaľ si ľudia túto situáciu neuvedomia?

Našťastie si to už mnohí uvedomujú. Pochopili, že ak bude celá Zem pohltená odpadom, o 20 - 30 rokov sa to odrazí aj na zdraví človeka. Dobrým príkladom je okres Michalovce a okolie Šíravy, kde sa vo veľkom množstve v 90-tych rokoch používalo PCB (pozn. polychlórované bifenyly - karcinogénne látky). Dnes sa ukazuje, aký vplyv to malo na obyvateľov - nárast rakovinových ochorení, problémy so štítnou žľazou, či reprodukciou. Podľa výskumov má vo svojom tele každý obyvateľ Slovenska na 1 kg tuku v priemere 2500µg PCB. Ak sa ťažké kovy ako nikel alebo olovo dostanú do ľudského tela, bunka ho nezmetabolizuje. Ťažké kovy sa radia k neurotoxínom a karcinogénom. Ich metabolické spracovanie je pre bunku natoľko náročné, že sa v orgánoch ľahko akumulujú a tak spôsobujú mnohé chronické ochorenia. To, že sa ťažké kovy do kolobehu dostali dávno teda neznamená, že sa tieto látky v prírode nenachádzajú! Naopak, akumulujú sa a stávajú sa súčasťou ľudských organizmov.

Za posledných 50 rokov bolo vyvinutých niekoľko tisíc látok, ktoré sa prirodzene nevyskytujú v životnom prostredí a nikto nevie, aký majú dopad na zdravie. Dôsledky a vplyvy neboli preskúmané a častokrát sa ukážu až s časovým odstupom.

Ľudia nevidia to, že odpad, ktorý vyhodia, skončí na skládke. Vidia maximálne po kontajner s odpadom a čo sa deje s ich odpadom ďalej, už neriešia.

Dá sa každý odpad recyklovať?

Dá sa, ale nie každá recyklácia je ekonomicky rentabilná. Odpad, ktorý sa už nedá recyklovať a skončil by inak na skládke, je možné spaľovať a tým pádom sa energeticky zhodnocuje.

Prečo je problém, keď odpad končí na skládkach?

V prvom rade je ho veľa a zaberá pôdu, ktorá sa dá poľnohospodársky využiť, ďalej sú to emisie do pôdy, ktoré kontaminujú vodu, emisie do ovzdušia, metány a rôzne plyny. Napr. ak si vezmeme biologicky rozložiteľný odpad, človek by ani nepovedal, že to môže byť nejaký problém. Ak sa však na skládke odpadu tento odpad zmieša so zmesovým komunálnym odpadom, uvoľňuje skleníkové plyny a zahrieva sa. Keďže sú tam uložené plasty a papier, môže dôjsť k samovznieteniu. Pri horení plastu vznikajú látky ako fenoly, kyanidy, dechty. Samozrejme, záleží na tom, aké plasty horia. Nie každý plast uvoľňuje kynaidy, ale spaľovaním tých, ktoré obsahujú chlór (teda PVC) sa uvoľňujú dioxíny a furány.

Zmesový komunálny odpad sa dá využiť tak, že je možné z neho vytvoriť tuhé alternatívne palivo, ktoré sa dá využívať buď v teplárňach alebo cementárňach.

Dnes tu máme veľký trend vo využívaní ekologickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Je to dotovaná politika Európskej únie a Slovensko musí prechádzať na alternatívne zdroje energie. Avšak prechádza na ne za veľmi vysokú cenu. Benefity, ktoré mal tento proces priniesť sa úplne stratili.

Namiesto toho, aby sa investovalo do vzdelávania, ako a prečo triediť lepšie odpad, zarába sa na spaľovaní biomasy. Pre mňa je nepochopiteľné ako logika veci dovolí niekomu uvažovať nad tým, že biomasa je neutrálne palivo, a teda je „ekologickejšie“. Pre vysvetlenie: každá spaľovňa má povolené emisné kvóty pri spaľovaní. Všetky skleníkové plyny sa ekvivalentne prerátajú na CO₂. Tým, že rastliny počas svojho života CO₂ konzumujú, spaľovne biomasy majú iné normy a môžu do ovzdušia vypúšťať viac CO (pozn.: vyhláška o ochrane ovzdušia 410/2002 z.z. Príloha číslo 4 - IV. 2.2 Emisné limity pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé palivá, kvapalné palivá a plynné palivá - nové zariadenia) ako iné spaľovne. Táto logika je pre mňa šialená. Ako to pomáha životnému prostrediu, to teda netuším. V systéme, kde chceme znižovať emisie a nežiaduce dopady, podľa mňa by pravidlá mali byť rovnaké bez ohľadu na to, či palivo CO₂ konzumuje alebo nie. Nehovoriac o tom, ako to “pomohlo” našim lesom, kde na mnohých miestach sú už len holé rúbaniská. Kvalitou vyťažané drevo pritom vôbec nie je určené na spálenie. Les sa nedokáže obnovovať tak rýchlo, ako je vyrubovaný. Využívajme „obnoviteľné zdroje“ energie – odpady, tie nepotrebujú na rast 100 rokov – produkujeme ich rýchlo a sú výhrevnejšie ako drevo.

Taktiež, ak sa pozrieme na južné svahy poľnohospodársky využiteľných pôd, tak mnohé sú posiate solárnymi panelmi. Na strechách bytoviek, či domov ich vidíme veľmi ojedinele.

Celkovo sme v triedení odpadu a recyklovaní veľmi slabí. Prečo sa do toho ľuďom nechce?

Aj keď je informácii o triedení už veľmi veľa, nejaká zmysluplná osveta je veľmi slabá. Ľudia sú asi slabo vystrašení tým, čo všetko môže odpad spôsobiť. Situácia v oceánoch a súvisiaci dopad na zdravie sú Slovákovi veľmi vzdialené. Skládky u nás sú krásne poschovávané pomedzi stromy, nie sú na očiach a tým pádom má človek pocit, že ani neexistujú. Ak by človek býval niekde na ostrove, kde by v blízkosti plával ostrov z odpadov veľký ako Francúzsko, už by to vnímal inak.

Myslím, že určitú nevšímavosť voči okoliu naučil ľudí aj komunizmus. Generácia našich rodičov žila v období, keď sa zaujímať a angažovať v mnohých veciach mohlo byť pre nich ohrozujúce. My sme generácia, ktorá začína objavovať a riešiť tieto situácie. Pevne verím, že generácia po nás už bude stopercentne uvedomelá a nebude si zakrývať oči pred realitou.

Veľká miera odpadov vznikla aj konzumným spôsobom života, ktorý sa odštartoval v 90-tych rokoch. Generáciu našich starých mám žila úplne “bezodpadovo”. Dnes sa robia prednášky o používaní sklenených nádob na mlieko a kompostovaní. Voľakedy to využíval a robil každý, kto žil v rodinnom dome.

Plasty sami o sebe veľmi pomohli hlavne v medicíne a potravinárskom priemysle. Je však načase sa zamyslieť nad tým, či sa nedajú nájsť alternatívy, ktoré by boli biologicky rozložiteľné. Plast je problém ľudí. Človek sa postará o to, aby bol v lese či v rieke. Plasty sú recyklovateľné. Ak by sa k tomu inak pristupovalo, tak to tu vyzerá oveľa lepšie.

Založili ste taktiež o.z. Greencubator. Čo je jeho cieľom?

Mnohí zapálení ekologickí aktivisti neprezentujú spoločnosti pravdivé informácie, alebo sú mnohokrát vytrhnuté z kontextu. Je veľa fantastických údajov a čísel, ktorými zaplavia celý internet. Šokujúce informácie sa šíria ako blesk. Treba sa na to však pozrieť komplexne. Informácií je hrozne veľa a verím, že laická verejnosť má problém sa v nich zorientovať. Preto sme sa rozhodli založiť Greencubator, ktorý bude informácie dávať na správnu mieru a šíriť osvetu aj medzi laikov. Ponúkame návody na to, ako vie každý svojou činnosťou prispieť k znižovaniu odpadov a znečistenia. V rámci tejto iniciatívy organizujeme spolu s klubom Wave - cnk prednášky “ReThink” na rôzne témy týkajúce sa životného prostredia.

Ďalší komunitný projekt, ktorý teraz realizujeme je “bikesharing”. Prinesieme do Prešova 19 bicyklov, ktoré budú môcť zaregistrovaní užívatelia používať za dobré skutky napr. keď vypomôžu nejakému občianskemu združeniu, pozbierajú odpadky v okolí nelegálnej skládky, vyvenčia psov. Každý bicykel bude napojený na algoritmus, ktorý prepočíta koľko emisií človek ušetril. Našim cieľom je vynulovať emisie, ktoré vypustíme do ovzdušia. Zatiaľ máme veľmi dobré ohlasy. Vidno, že už je tu generácia, ktorú tieto otázky trápia, chcú pre to niečo urobiť a pristupujú k tomu veľmi aktívne.

Foto a obrázkov: Soňa Kostovčíková