Niekto si užíva vysokoškolský život a ide s “davom”, niekto sa rozhodne už tento čas venovať práci a zbiera svoje prvé pracovné skúsenosti. Matúš už počas štúdia na Technickej univerzite projektoval návrhy pre viacero podnikov v Košiciach. Po ukončení štúdia pracoval, vyskúšal viacero profesných smerov aj mimo stavebníctva. Nakoniec sa však stále vrátil k svojej vášni. Dnes vo svojich 28 rokoch vedie vlastnú projekčnú spoločnosť M Constructions s.r.o., ktorá sa môže pochváliť výsledkami prác po celom Slovensku. Kedysi aktívny hráč vodného póla a stále jeho veľký fanúšik. Matúš je taktiež spoluautorom portálu vodnepolonasbavi.sk, ktorý prináša informácie, zaujímavosti a rozhovory zo sveta vodného póla.
K projektovaniu a stavebníctvu ako takému, som sa dostal po konzultácií s otcom, nakoľko som končil strednú školu, rozhodoval som sa, akým smerom sa budem uberať a spoločným uvažovaním sme dospeli k vysokej škole stavebnej.
Je to jedinečná profesia, pri ktorej mám kontakt s ľuďmi. Úžasné je na tom to, že spolu s klientom dokážeme vytvoriť novú budúcnosť. Na projektovaní ma najviac baví, keď dokážem využiť svoju predstavivosť naplno, čo aj mnohí klienti ocenia.
V dnešnej technickej dobe je možné takmer všetko, ale prišiel som na to, že občas musím povedať klientovi aj “nie” a následne ho zaviesť tým správnym smerom, vysvetliť negatívum jeho uvažovania a nakoniec nájsť tú správnu alternatívu, aby bol spokojný.
Malo to veľké výhody. Aj keď to možno bolo o štastí, ale dostal som sa k dvom významným a kreatívnym ľudom - dizajnérom, s ktorými sme pracovali na krásnych a veľkých projektoch. Či už išlo o vizualizácie interiérov alebo exteriérov, či projektovanie priestorov. Dnes sú to veľmi obľúbené a známe podniky. Spomeniem napríklad Lobby bar v Auparku v Košiciach, alebo dnes už reštaurácia Geronino a mnoho ďalších. Veľa som sa pri našej spoločnej tvorbe naučil, objavil som možno svoju skrytú kreatívnu vášeň a vášeň pre detaily, lebo tie najčastejšie rozhodujú.
Ako som už spomínal v našej práci sú potrebné a dôležité detaily, ktoré často rozhodujú. Dobrý projektant sa musí vedieť vcítiť do role a predstáv klienta, pomôcť a vedieť mu jeho sen alebo predstavu zhmotniť a dať do finálnej podoby na papier v rámci konštrukčných, statických alebo normových možností.
Komunikácia je to najdôležitejšie v každej oblasti. Pri komunikácií s klientom si musíme uvedomiť, že klient je častokrát laik, ktorý jednoducho chce a vidí až tú svoju finálnu podobu daného domu alebo objektu. Je potrebné prejsť si rôzne alternatívy a pokúsiť sa priblížiť čo najbližšie k jeho predstave. Tým, že projektujeme dom nie na jeden, dva alebo päť rokov, musí tá komunikácia byť veľmi presná a jasná. Môžem povedať, že niekedy až dôverná.
Závisí to od druhu stavby, či už ide o nový projekt domu alebo o rekonštrukciu. Tým, že mám za sebou už rôzne projekty aj tie skúsenosti sú stále väčšie a väčšie. Je úžasné, keď klient vie, čo chce. Spolupráca je potom rýchlejšia. Upravujú sa už len detaily, ktoré z konštrukčného hľadiska musím zahrnúť. Keď mi dá klient voľnú ruku, často nakoniec prídeme na to, že sa v ňom aj tak niekde skrývala predstava o dome, kuchyni, predstava terasy, umiestnenia bazéna... Samozrejme stále potom nájdeme to spoločné, čo tam má byť a čo zasa nie.
Je toho veľa, čo mám rád na projektovaní a celkovo na tejto práci. Určite je to jedinečnosť každého projektu, lebo každý z nich je niečim iný. Buď je to lokalita, dispozícia, náročnosť, či bude jedno alebo dvojpodlažný. Jednou z výhod je určite aj to, že podnikám a mám svoj vlastný pracovný čas.
Tak tých je viac než dosť. Ale medzi taký veľký plán, čo sa týka profesného života, je vybudovať z malej projekčnej firmy uznávanú a obľúbenú veľkú projekčnú firmu s kvalifikovanými zamestnancami. Mojim cieľom je pripraviť a odovzdať sto projektov za jeden rok. Skrytá túžba je určite aj vybudovanie bazéna - plavárne, ktorá v mojom rodnom Prešove veľmi chýba.
Aktívne som hral od svojich 13-tich rokov. Začínal som v Prešove v klube Slávia PU Prešov. Nakoľko v Prešove sa hrá len mládežnícke vodné pólo, moje ďalšie kroky smerovali na športové gymnázium a do klubu ŠKP v Košiciach. V klube sme vytvorili skvelú partiu chalanov, kde sme si prešli všetkými mládežníckymi kategóriami a následne aj tou reprezentačnou. S ŠKP sme v poslednej sezóne získali aj titul majstra Slovenska a následne po tomto ocenení som svoju kariéru ako vodnopólový hráč ukončil.
Od detstva ma rodičia prihlasovali na rôzne športy, aby som si vybral sám, čo ma baví. Chodil som aj na futbal, tancoval som folklórne tance, ale vydržal som pri tom mesiac, možno dva. Nakoniec ma mama prihlásila počas letných prázdnin na vodné pólo. Začal som chodievať na tréningy, vo vode som sa cítil fajn. Zapáčila sa mi táto hra, tak som pri tom zotrval.
Vodné pólo nás baví vystupovalo na FB profile už dávnejšie. Jeho administrátorom bol Patrik Pavelka, teraz už môj kolega a partner v občianskom združení Vodné pólo nás baví. Spolu so mnou sa do toho zapojil aj Lukáš Seman, jeden z najlepších svetových vodnopólových centrov, momentálne pôsobiaci v maďarskom družstve OSC Budapest. Všetci sme zanietení pre tento šport. Spojili sme sa a vytvorili veľkú komunitu ľudí, ktorých tento šport zaujíma, chcú ho podporovať alebo sa priamo podieľajú na hre tým, že sú aktívni vodní pólisti. Je to pre mňa veľký úspech. Stále som chcel ostať verný tomuto športu, aj keď som už nehral. Toto je cesta, ako pri póle ostať.
Vodné pólo nás baví sa stalo značkou tohto športu. Cieľom je budovať tento šport medzi mladými nádejnými športovcami a podporovať ich talenty. Snažíme sa poukázať aj na to, že športom si budujeme lepšie zdravie, zdravý životný štýl, získavame každodenný návyk a disciplínu. Jednoducho to, čo bolo v detstve dávané do popredia mne, chcem podávať ďalej.
Zdroj fotografií: Archív Matúš Čiernik
5 dôvodov prečo sa zatúlať do jednej z dediniek pri maďarských hraniciach.
Mladý amatérsky fotograf, ktorý precestoval už každú aktívnu železničnú trať na Slovensku.
Pri potulkách po východnom Slovensku, je možné naraziť na rôzne kuriozity. Jednou z nich je aj socha anjela v obci Háj.