Beáta Jelinková pochádza z Košíc. Takmer 30 rokov pracovala v spoločnosti VSŽ (neskôr US Steel). Pred svojou 50-tkou nabrala odvahu, dala v práci výpoveď a pustila sa do vlastného podnikania. Dnes sa venuje výrobe ovocných koží, smoothies, štiav a živej strave. Vymýšľa vlastné recepty a inšpiruje ďalších ľudí pri ich ceste za zdravou stravou a zmenou v živote. Tvrdí, že ak ju niečo “chytí”, vie si ísť za tým a venovať sa tomu na 100%.

Čo ste robili predtým než ste si otvorili svoj obchodík Radosť - fresh point s vašimi produktami?

Od mojich osemnástich som 29 rokov pracovala na tri zmeny - denná, poobedná, nočná, bez ohľadu na to či bol piatok, či sviatok. Čím som bola staršia, tým horšie som zvládala nočné zmeny. Čoraz viac som si uvedomovala, že moja rodina je cez víkend doma a ja v práci. Keď sa niekam vybrali, bolo to často bez mamky. Obe dcéry hrali na husle, mávali koncerty pre mamičky, no mamička nikde. Bola som v práci. Čím ďalej, tým viac mi tento stav vadil.

Kedysi som chcela byť vychovávateľkou, psychologičkou, alebo herečkou. Lež doba bola taká, aká bola. Otec povedal: “Máš prácu vo VSŽ, tak budeš robiť tam.” Rodičom sa veľmi neodporovalo. Bol to istý príjem. Nastúpila som teda s tým, že si možno nájdem niečo iné a “zakorenila” som tam na 29 rokov. Čím ďalej, tým viac som si uvedomovala, že ma práca so železom vôbec nebaví. Som kreatívny človek a vždy som inklinovala k zdravšej strave. Cítila som čoraz intenzívnejšie, že to, čo robím, už viac robiť nechcem.

Nakoniec ste sa však rozhodli dať výpoveď a pustili ste sa do vlastného podnikania.

Keď sa človek rozhodne, naozaj dokáže veci zmeniť. Aj napriek finančnej neistote, som sa do toho pustila. Mnohí ma odhovárali, ja som si však nechcela niekedy vyčítať, že som to ani nevyskúšala.

Ako ste sa dostali k svojej terajšej práci?

Vždy som rada varila a piekla. Keď sme chodievali s deťmi a priateľmi na chaty, stále som skončila v kuchyni a neprekážalo mi to. Moja mama je výborná kuchárka a chuťové poháriky som zdedila zrejme po nej.

V predchádzajúcej práci som začala mať zdravotné problémy. Na nohe sa mi urobil ekzém, ktorý sa postupne rozširoval, až mi bola do štyroch rokov diagnostikovaná psoriáza. Tak sa to zhoršovalo, že som nakoniec skončila na kortikoidoch a steroidoch. Verím prírodnej medicíne a s touto chemickou liečbou som nebola vôbec spokojná. Náhodou som absolvovala prednášku o zelených smoothies s ochutnávkou a začala som si ich doma pripravovať. Pridávala som si do nich spirulinu a chlorelu. Sú to morské riasy, ktoré okrem iných benefitov odvádzajú z tela ťažké kovy. K nim som pridávala ďalšiu super potravinu a to zelený jačmeň. Začala som inklinovať k bezlepkovým jedlám a vysadila som z jedálnička biely a trstinový cukor. Po roku upraveného stravovania sa začal môj ekzém na nohe hojiť. Počas toho som čítala rôzne knihy o tzv. živej strave (raw food) a ako ďalší krok som vysadila aj všetky mliečne výrobky. Úplné vyliečenie ekzému mi trvalo 5 rokov. Za tú dobu bol akýmsi mojim indikátorom, keď som zjedla niečo nezdravé. Teraz nejem 10 mesiacov už ani mäso. Cítim sa super.

Aké boli vaše začiatky?

Ešte počas môjho bývalého zamestnania som vyrábala ovocné kože a ako náhradu chleba ľanové „krekry“. Všade som ich nosila so sebou a dávala ochutnávať svojim blízkym a priateľom. Tí už dlhšie vnímali moje pesimistické naladenie života z práce na nočné zmeny a začali ma presviedčať, aby som si otvorila obchod. Dosť dlho som sa tomuto nápadu bránila, pretože som mala z podnikania strach. Nemôžem povedať, že celá doba mojej predchádzajúcej práce bola zlá, ale stále viac som pociťovala silný vnútorný tlak zmeniť to. Chcela som tráviť víkendy a sviatky so svojou rodinou a hlavne robiť niečo, čo ma naozaj baví.

Jedna priateľka mala prenajatý priestor v pasáži – Halmiho dvore v Košiciach a keď sa tam uvoľnilo miesto po jednom obchode, presvedčila ma, aby som si ho prišla pozrieť. Nakoniec som ho vzala a z môjho koníčka sa zrazu stalo zamestnanie. Veľmi mi v začiatkoch pomohli svojimi radami a skúsenosťami aj ďalší skvelí ľudia, majitelia okolitých obchodíkov.

Ako ste zvládli prvotný strach z podnikania? Začínať úplne niečo nové takmer v 50-tke si mnoho ľudí nevie predstaviť.

Mala som naozaj veľký strach. Predsa, bolo mnoho vecí, ktoré som sa potrebovala doučiť, či už to bola práca s váhou, s pokladňou, nároky na spĺňanie hygienický predpisov a vôbec obavy či ma to celé dokáže uživiť. Ja som však typ človeka, ktorý keď sa pre niečo nadchne, tak vie v danej oblasti fungovať perfektne.

V čom je vaša predajnička iná než ostatné predajne zdravej výživy?

Všetky produkty - ovocné kože, smoothies, šťavy, kešu majonézu, puding z írskeho machu s rôznymi príchuťami, rastlinné nápoje - “mlieka” - kokosové, mandľové, čokoládové, raw fašírky atď., ktoré predávam, vyrábam sama. Často obmieňam zloženie, takže málokedy je chuť jednotlivých pokrmov a nápojov taká istá. Nechávam zákazníkov ochutnávať moje produkty, aby vedeli, ako chutia a nekupovali mačku vo vreci. Mnohokrát mi povedia, že už len z tých ochutnávok sa cítia plní a najedení.

Čo sú to ovocné kože?

Základ ovocných koží tvorí ovocie, niekde sú pridané čerstvé datle na osladenie miesto cukru. Je to v podstate rozmixované smoothie, ktoré sa v sušičke vysuší do max 42°C a potom nastrihá na menšie tvary: pásiky, rolky, obdlžníky, či štvorčeky. Slané krekry sú zase zo zelených vňatí a zeleniny, základom sú rôzne semiačka ako ľanové, slnečnicové, chia, sezamové, či konopné. Chutia podobne ako chipsy, ale základ je oveľa zdravší. Ak sa človek nebojí skúšať rôzne kombinácie a chute, podarí sa mu vyskladať celkom zaujímavé jedlá a nápoje. Bežne napríklad odšťavujem brokolicu, stopkový zeler, špenát, či žihľavu a zatiaľ všetkým chutí. Netradičnú chuť zeleniny „zachraňuje“ ananás.

Ako sa na váš nápad pozerali doma? Neodradilo vás okolie?

Manžel z môjho nápadu nadšený nebol. Videl skôr riziká. Našli sa aj ďalší ľudia, ktorí ma od môjho nápadu odhovárali. Ja som už však mala jasnú predstavu, čo chcem robiť a šla som si za tým. Málokedy ma ľudia vedeli odhovoriť od nejakého môjho zámeru. Od útleho detstva ma napríklad fascinoval step. Keď sa mi v 19tich naskytla možnosť urobiť si kurz stepu v Čechách, tak som sa tam vybrala. Vtedy som počúvala od mojej mamy, na čo mi to bude a čo z toho budem mať. Ja som však chcela len vedieť stepovať, tak som sa to naučila. Potom som nadšená stepovala všade: doma na stole, v pivnici, na chodbe, kamarátovi na ulici :). Nakoniec som skončila s vlastným súborom, s ktorým sme dokonca vyhrali tretie miesto na Majstrovstvách Európy. Kvôli zdravotným problémom som s tým musela po štyroch rokoch skončiť.

Keď robíte niečo, čo vás baví, tak jednotlivé príležitosti sa samé začnú núkať. Mala som vlastne vyskúšané, že ak niečo veľmi chcete a idete za tým, tak sa to podarí. Podľa mňa môže človek robiť čokoľvek, čo si zaumieni, len sa nesmie báť opustiť staré koľaje. Musí to vyskúšať a ísť za svojim snom aj napriek prekážkam. Moje obľúbené heslo je: „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.