Terézia Kollárová pochádza z obce Borov (okr. Medzilaborce). Vyštudovala etiku na Filozofickej fakulte Konštantína Filozofa v Nitre. Tam sa spoznala so svojím terajším manželom Tomášom. Po ukončení štúdia a návrate na východné Slovensko založili svoju spoločnosť Debnička od babičky. Prostredníctvom debničkového spôsobu predaja farmárskych výrobkov v Košiciach a v Prešove podporujú lokálnych poctivých producentov v tomto regióne.

Vyštudovali ste v Nitre. Prečo ste sa rozhodli vrátiť naspäť na východ?

Lebo je tu krásne. Po vysokej škole som sa prisťahovala do rodného mesta môjho manžela. Vedeli sme o debničkových firmách na západnom Slovensku, no nás lákalo robiť niečo podobné v Košiciach a v Prešove.

Mnohí utekajú na západ, lebo veria, že sa tam majú ľudia lepšie. Neuvedomujú si, že sa o to musel niekto postarať. Poznám veľa šikovných ľudí žijúcich na východe, ktorí vyrábajú veľmi kvalitné produkty. Také, s ktorými by sme sa mali pýšiť. Celý projekt nášho debničkovania je postavený tak, aby podporoval ľudí na východnom Slovensku.

Boli ste jednými z prvých, ktorí začali na východnom Slovensku s debničkovaním. Čím vás tento projekt očaril?

Môj otec má farmu, na ktorej chová muflóny a daniele. Rodičia odjakživa pestovali ovocie a zeleninu. Detstvo som strávila v záhrade a bola som zvyknutá na dedinské prostredie. Keď som študovala v Nitre, otec často chodieval do Bratislavy. Vždy sa cestou zastavil pri mne a priniesol mi domáce vajíčka či zeleninu. Už vtedy som nerada kupovala ovocie a zeleninu v bežných obchodoch.

Na intráku som dokonca mala svoju vlastnú mrazničku, v ktorej bola divina. Miestami to boli kuriózne zážitky, keď ma niekto v internátnej kuchynke videl pripravovať na dvojplatničke jelenie ragú...

Čo všetko obnášalo rozbehnúť debničkovanie naplno?

O podnikaní sme nevedeli vôbec nič, ale napriek tomu sme do toho šli. Trochu naivní, trochu odvážni, ale myšlienka debničkovania nás dostala. Začínali sme úplne od piky, nemali sme ani vlastné auto. Dokonca sme nevedeli, aký je rozdiel medzi eseročkou a živnosťou. Všetky administratívne a organizačné veci sme si museli zistiť a vybehať sami, ale veľa sme sa pri tom naučili. Až po vysokej škole nám začala tá ozajstná škola života.

Nemali ste ani vlastné auto? Ako ste teda robili rozvoz?

Využívali sme MHD a SAD, aby sme sa dostali k dodávateľom. Manžel hocikedy niesol na chrbte aj 20 kg. Niekedy, keď mal farmár cestu do Košíc, tak nás zviezol. Keď bolo tých objednávok málo, rozvážali sme ich k našim zákazníkom MHD-čkou. Ak ich bolo viac, pomohli nám s rozvozom kamaráti.

Takéto začiatky by pravdepodobne odradili mnohých. Čo vás motivuje vo vašej práci?

Čím viac sa pohybujeme v tomto odbore, tým viac vieme, ako fungujú klasické potraviny a celý potravinársky biznis a ako veľmi sa v tomto odvetví klame. My sme presný opak. Predávame len lokálne produkty a sezónnu zeleninu a ovocie, ktoré boli dopestované bez hydropónie. S týmto druhom farmárčenia totiž nesúhlasíme. (Pozn. red. hydropónia - pestovanie rastlín bez pôdy v živnom roztoku). Žiadne paradajky v decembri u nás nenájdete. Podporujme miestnych výrobcov, farmárov, pekárov, včelárov.

Debničkovanie pre mňa znamená komplex mnohých vecí - etických, ekologických a ekonomických. Je to skvelý pocit, keď vieme farmárovi zaručiť odber a má v nás určitú istotu predaja. Našou prácou poukazujeme, že za danou zeleninou stojí konkrétny človek, ktorý ju musel zasadiť, starať sa o ňu a potom ju vybrať zo zeme. Nie je to len anonymný zväzok mrvy, ktorý si vložíte v obchode do košíka.

Ako také debničkovanie vlastne funguje?

Prostredníctvom e-shopu si ľudia presne vyberú, čo potrebujú. Máme deadliny, dokedy zbierame objednávky. Všetky produkty vyzdvihneme a rozvezieme ešte v ten istý deň našim zákazníkom buď domov alebo na naše odberné miesta. V našej ponuke sú bylinky, ovocie, zelenina, oleje, medy, čokolády, musli raw tyčinky, orechové maslá, maková múka a mnoho ďalších produktov.

Je to beh na dlhú trať, ale my nášmu projektu veríme. Ak sa dostanete do podnikania so zdravými potravinami, otvoria sa vám oči, ako sa veci pestujú a vyrábajú. Nakoniec ste vďační za krivú mrkvu od hliny, ktorú musíte dlho čistiť.

Pomaly prichádza zima, kedy je výber ovocia a zeleniny dosť zúžený.

Farmári vedia mnohé druhy zeleniny a niektoré druhy ovocia prezimovať, či už je to mrkva, petržlen, cibuľa, cesnak, zemiaky, cvikla, bataty, hokkaida alebo jablká. V zime je po nich najväčší dopyt.

Do našej ponuky stále pribúda množstvo produktov, pretože stravovať sa zdravo nekončí len pri ovocí či zelenine. Veľké kvalitatívne rozdiely sú aj v džemoch, olejoch, medoch, pečive, mäsových a mliečnych výrobkoch. V podstate k všetkému dokážete nájsť kvalitnú alternatívu.

BIO zeleninu si dnes už vieme kúpiť aj v mnohých supermarketoch. Aký je teda rozdiel medzi tou z obchodu a tou vašou?

Medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že BIO zelenina z obchodu, je úplne bez chémie. V skutočnosti to však znamená, že nemá len určité druhy postrekov. Ako inak by mohla vypraná zelenina úplne očistená od hliny, vydržať týždeň či dva na pulte? Zelenina v našej ponuke je “zababraná” od hliny, čo svedčí o tom, že bola pestovaná v pôde a nie hydroponicky. Nič z našej ponuky by som si nedovolila umyť a nechať niekde týždeň stáť, lebo by to zhnilo.

Ovocie je od lokálnych farmárov a prirodzene dozrieva na stromoch. Je obrovský rozdiel medzi tým, ktoré my privezieme z diaľky 10 km a medzi tým, ktoré k nám prišlo napr. zo Španielska a postupne dozrievalo v kontajneroch. Na Slovensku by sa toho dalo veľa dopestovať a vedeli by sme byť viac-menej sebestační aspoň u niektorých druhov. Len, bohužiaľ, dovážaná zelenina a ovocie - aj keď to znie akokoľvek nelogicky, je lacnejšie.

Dá sa povedať, že vy zákazníkov aj istým spôsobom učíte….

Áno, dá sa :-). Veľmi ma teší, ak mi zákazník povie, že vďaka nám si začal opäť všímať sezónnosť ovocia a zeleniny alebo že si spomenul na svoje detstvo u starých rodičov na dedine a na skutočnú chuť ovocia.

Berieme na seba riziko, že sa zákazník bude sťažovať práve na hlinu či rôzne zakrivenie zeleniny. To len svedčí o tom, na čo sme si zvykli v supermarketoch, kde je zelenina prebraná, vypraná a rovnakých tvarov. Ani my, ani naši farmári ju vôbec neumývame a ani netriedime podľa veľkosti alebo zakrivení. Ak by sme to robili, len by sme pokračovali v tom, čo sa ľudia naučili v obchodoch a povedomie by zostalo rovnaké. Mnohí už zabudli, ako vyzerá zelenina dozrievaná za prirodzených podmienok.

Mení sa postupne prístup zákazníkov?

Teším sa každému človeku, ktorého privedieme k tomu, aby sa začal na zeleninu a ovocie pozerať sezónne, aj keď je ťažké sa takto stravovať. Ľudia musia byť presvedčení na 100%, že chcú do toho ísť. Pre mnohých zákazníkov sme len na vyskúšanie, resp. si predstavujú, že od nás dostanú BIO zeleninku, ktorá je praná a vyrobená na mieru ako podľa pravítka. Niektorí sú sklamaní, ak toto nedostanú. Stále je však viac tých, ktorí to pochopili.

Začína ľuďom naozaj záležať na tom, aké potraviny dávajú do seba?

Áno, ale stále sa o tom viac rozpráva, ako to naozaj v skutočnosti je. Na východe je veľmi populárna fráza, že tu nie sú peniaze. Podľa mňa je to alibizmus. Keď si všimnete, koľko je tu nákupných centier, supermarketov a sú vždy plné ľudí, tak to nemôže byť pravda. Mám skôr pocit, že ľudia s tými peniazmi nevedia hospodáriť, resp. ich oveľa ľahšie minú na niečo, čo je viditeľné ako napr. nové auto, telefón alebo oblečenie. Avšak na to, aké potraviny dávajú do seba - čo jedia, berú ohľad veľmi málo.

Foto: archív Terézia Kollárová