"Asi päť kilometrov na sever od Bardejova, v hlbokých horách Ondavskej vrchoviny, nad rovnomennou obcou, sa rozpadáva ešte stále mohutný hrad Zborov. Aj po takmer troch storočiach od zániku, dokazuje svojimi zachovalými a pevnými múrmi vynikajúcu prácu vtedajších staviteľov. Bývalá renesančná pevnosť nad riečkou Kamenec, nepretržite vedie márny boj proti zhubnému zubu času, aby napokon aj ona splynula s okolitou prírodou..."

...toľko citát z jednej osadených tabúľ na Zborovskom hrade.

Hrad je voľne prístupný verejnosti. Vedú na neho viaceré turistické značky: z obce Dlhá Lúka, Zborov aj z Bardejovských Kúpeľov.

Zdroj: Youtube, Autor: Tim Young

Jedno z najstarších chránených území na Slovensku

Zborovský hrad, nazývaný aj Makovica, bol postavený v 14. storočí na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1347. Tak ako väčšina hradov, aj hrad Zborov, prechádzal z rúk do rúk rôznych majiteľov. V roku 1684 bol dobytý cisárskym vojskom. Správa majetku sa preniesla do kaštieľa v Zborove a hrad začal hlodať zub času. Hradná zrúcanina bola značne poškodená aj počas 1. svetovej vojny.

Hradný kopec bol už v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť. Jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho radí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné stromy duba letného vysadeného pozdĺž prístupovej cesty na hrad. O obnovu historickej dubovej aleje Františka Rákocziho, ako aj o obnovu hradu sa v súčasnosti usiluje Združenie na záchranu Zborovského hradu.

Od žiaľu mu puklo srdce

Keď (podľa povesti) Žigmund Rákóczi prechádzal po cestách horným Šarišom, na dôkaz svojej úcty navštívil starého bojového druha Szerédyho na jeho hrade. Starý pán ho privítal a povodil po hrade. Ukázal mu všetky skvosty, ktorými vybavil hrad a pre svojho vzácneho hosťa usporiadal veľkú hostinu. Uprostred veľkej zábavy Rákoczi navrhol Szerédymu, že kúpi jeho hrad. Szerédy nechcel o tom ani počuť. Napokon však súhlasil s predajom hradu s jednou podmienkou. Rákóczi mu musí priniesť do roka 16 000 sedmohradských dukátov razených v tom istom roku. Starý pán hradu si myslel, že je to nesplniteľná podmienka. Rákóczi s tým súhlasil a stisol podávanú Szerédyho ruku. Po odchode kniežaťa si starý pán žil i naďalej pokojne a každému zo svojich hostí rozprával príhodu s Rákóczim. Pochechtával sa nad tým, ako sa ho zbavil. Ani by mu nenapadlo, že hrad i život si užíva posledný rok. Rákóczimu sa hrad tak zapáčil, že zdanlivo nesplniteľnú sumu predsa len dal dokopy. Presne o rok sa starí priatelia stretli. Rákóczi dal vyložiť pred Szerédyho všetky dukáty tak, ako sa dohodli. Ten ich prepočítal, prekontroloval a s hrôzou zistil, že prišiel o svoj hrad. Vstal, ešte raz sa po ňom obzrel, chytil sa za srdce a padol mŕtvy na zem.

Na mieste, kde Szerédy zomrel, skutočne stojí pomník. Žigmund Rákóczi kúpil hrad za 80 000 zlatých, ale až 35 rokov po Szerédyho smrti.

Autor foto: Ingrid Doležalová
Zdroj info: www.hradzborov.sk, www.zborov.sk