Ján a Danka Bendíkovci, rodáci zo Smižian, začali pred 22 rokmi budovať ľahkú outdoorovú značku Benesport. V duchu pôvodných slovenských tradícií sú ich odevy zdobené originálnymi autorskými výšivkami, ktoré vychádzajú z motívov štyroch základných prírodných živlov - zem, voda, vzduch a oheň, ako aj štyroch ročných období. Ich výrobky nesú názvy známych aj menej známych slovenských vrchov, riek a lokalít so stručným popisom. Aj týmto spôsobom zvyšujú povedomie o kútoch a prírode Slovenska.

Aké to bolo začínať s podnikaním po revolúcii?

Po revolúcii nastalo zvláštne obdobie. Človek, ktorý chcel niečo realizovať, veľakrát vyšiel na posmech. Tým, že robil veci inak, ako sa “má.” Ako podnikať sme sa učili sami “za pochodu”.

Keďže manželka Danka mala skúsenosti z odevnej spoločnosti, začala spolu s kolegyňou šiť v našom trojizbovom byte detské oblečenie. Po revolúcii bola veľká medzera na trhu s týmto tovarom. Náš predaj a zároveň aj marketing sa vtedy zakladal na ústnom podaní. Zákazníci naše výrobky sami odporúčali svojim známym, rodine. Našou snahou bolo urobiť maximum pre zákazníka. A akosi sa to začalo šíriť takmer samo. Neskôr sme si zobrali úver na prvý stroj a materiál. Zrepasoval som ešte niekoľko ďalších starých strojov, našli sme priestory a prijali prvých ľudí do zamestnania. Ja som sa však bál ísť s tovarom do mesta, preto som ho ponúkal na dedinách, v dedinských potravinách. V roku 1995 manželka ušila prvé športové diftínové nohavice. Nabral som odvahu ísť do mesta a osloviť športové predajne. Ohlasy boli veľmi dobré. To bol vlastne začiatok našej tvorby športového oblečenia.

Ako vznikol názov Benesport?

Vznikol v našej činžiakovej obývačke. Chcel som, aby sa začínal na písmeno B ako Bendík. V slovníku cudzích slov sme našli slovo “bene”, čo znamená “dobre.” Na škole som patril medzil trojkárov, takže veľmi rýchlo som sa s týmto slovom stotožnil. Zlatá stredná cesta, ktorá z nás nerobila žiadnych supermanov ale ani amatérov, šuflikárov. Keď sme však chceli ísť na český trh so značkou Bene, zistili sme, že tam už má tento názov ochrannú známku. K nášmu pôvodnému Bene sme teda pridali ešte “sport.” Nebol to náš pôvodný zámer šiť športové veci, avšak s názvom Benesport sme sa k nim zaradili. Charakterizuje nás ľahký outdoor vhodný pre celú rodinu na ľahkú turistiku ale aj do mesta.

Vaše oblečenie šijete v Spišských Tomášovciach v Slovenskom raji. Nemali ste problém nájsť odborných zamestnancov v tomto regióne?

Našou devízou bola manželka, ktorá vďaka skúsenostiam v odevnom priemysle, vedela veci s vkusom navrhnúť aj precízne ušiť. Ja som nemal žiadne skúsenosti z tohto odvetvia. Celá naša tvorba prechádzala postupným vývojom ako v oblečení, tak aj v budovaní prevádzky. Obklopili sme sa takými istými ľuďmi ako sme boli my. Aj napriek tomu, že nikto z nás nepoznal jazyk, začali sme spolu chodiť na výstavu ISPO do Mníchova. Všetci sme sa prostredníctvom tvorenia začali vzdelávať. Žiadne skúsenosti, len chuť a radosť z toho, čo robíme. Naši dnešní manažéri a obchodníci vyšli od šijacích strojov.

Čo bolo na celom procese budovania vašej spoločnosti najťažšie?

Slovensko malo kedysi veľmi silný textilný a odevný priemysel, ktorý zamestnával množstvo ľudí. V týchto odvetviach sme boli taká malá veľmoc. Prišlo však obdobie, keď náš trh zaplavili pašované výrobky z Číny a štát s tým neurobil vôbec nič. Tieto veci sa šírili ako rakovina. Ten, kto vyrábal na Slovensku musel dodržiavať zákon, avšak ten, kto pašoval, mohol si tu robiť pomaly, čo chcel. Slovenský odevný a textilný priemysel bol odpísaný, takmer všetky výrobné fabriky zlikvidované.

Postupne začal byť v odevnom priemysle trend, kedy sa celá výroba presmerovala do Číny. Aj napriek tomu sme začínali šiť naše oblečenie zo slovenských materiálov a celú výrobu máme na východnom Slovensku. Všetko, čo sa dá vyrobiť na Slovensku, malo by sa vyrobiť tu. Je dôležité, aby sme sa nestali vazalmi vo vlastnej zemi a na vlastnej pôde. Toto uvedomenie sa našťastie začína pomaly prebúdzať. Avšak tak, ako ľudia začínajú podporovať slovenských remeselníkov, tak by mali aj mestá a náš štát začať podporovať slovenských výrobcov. Za každým výrobcom stojí človek, ktorý zamestnáva ďalších ľudí a odvádza dane.

Ďalším prvkom, ktorý podľa mňa ničí dnešné konkurenčné prostredie sú dotácie od štátu či Európskej únie. Ak chceme byť féroví, nemôžeme rozdeliť ľudí na tých, ktorí majú výhody a tých, ktorí ich nemajú.

Je niečo, čo by ste dnes urobili inak?

So súčasným rozumom a vedomosťami určite áno. Bez doterajších skúseností by som chyby však opäť zopakoval. Cesta k cieľu je spôsob, ako sa veci učíte. Ak by som dnes budoval novú firmu, určite by som mnohé veci robil inak než na začiatku podnikania bez skúseností. To, čo mi kedysi trvalo budovať 10 rokov, s dnešnými vedomosťami by som to dal možno za rok. Aj tým, že som sa veľmi nestaral o financie, ocitli sme sa niekoľkokrát v kríze.

Ďalším rizikom v móde je napr. farba. Ak sa do nej netrafíte, môže vás to zničiť. My sme sa takto raz vrátili z výstavy ISPO v Mníchove inšpirovaní hnedou farbou. Všetky outdoorové značky mali všetko, od topánok až po čiapky, v tejto farbe. My sme boli snáď jediní, kto tam bol s inými farbami. Keďže sme vyrábali vtedy už vo veľkom, celú kolekciu sme následne nechali vyrobiť v hnedom. Na Slovensku však po tom ani “pes neštekol”. Táto farba sa u nás objavila až o 3 - 4 roky. Podarilo sa nám predať asi len 30% výroby, zvyšok sme rozdali.

Prečo máte svoju výrobu a prevádzku na východnom Slovensku?

Necítim tu žiadne obmedzenia. Obaja s manželkou pochádzame z východného Slovenska, bývame v Slovenskom raji, ktorý považujeme za náš raj. Veľa ľudí buduje dom, no nie domov. Keď budujete domov, musíte púšťať korene. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že človek potrebuje niekde zakotviť, nech už je to kdekoľvek.

Túto našu životnú filozofiu vyjadrujeme aj prostredníctvom našich výrobkov. Modely dopĺňame originálnymi autorskými výšivkami, pričom vychádzame zo slovanskej tradície zdobenia odevov výšivkami. Aj touto cestou chceme priblížiť kúsok našej histórie. Výrobky nesú názvy oblastí a známych i menej známych slovenských vrchov spolu s popisom danej lokality, aby sme mohli spoločne spoznávať všetky kúty Slovenska. Napr. výšivky na mužských bundách znázorňujú kvet so štyrmi lupeňmi umiestnenými v kruhu. Každý lupeň predstavuje jeden zo živlov - voda, oheň, vzduch a zem. Kruh znázorňuje kolobeh života.

Bolo niekedy na vás toho tak veľa, že ste mali chuť to vzdať?

Ak máte cieľ, budovať nie je ťažké, aj keď sa tak na prvý pohľad môže zdať. Budovanie je pre mňa radosť. Čo polievate, to rastie. V súčasnosti sa naša prevádzka, výroba aj podniková predajňa nachádza na bývalom družstve. Pôvodný stav bol dezolátny. Bolo tu smetisko, behali potkany, vyzeralo to strašne. Mňa však baví veci prerábať, takže som to postupne prerobil na súčasný stav. Ak máte radosť z toho, čo robíte, máte okolo seba skvelých ľudí a vidíte v tom viac než len peniaze, je to úžasný pocit. Ťažšie je dozrieť a udržať vybudované veci. Na škole som sa učil ako robiť, nie ako podnikať. Keďže v podnikaní je nutné sledovať aj ekonomickú stránku, pre mňa to znamená zrenie.

Čo znamená pre vás vaša práca?

Moja práca je pre mňa tvorením. Keď tvorím mám radosť z toho, čo robím a nepotrebujem ani oddychovať. Človek, ktorý zakotví v práci, do ktorej chodí iba kvôli tomu, aby zarobil peniaze, stráca energiu aj chuť čokoľvek tvoriť. Ak sa stane Slovensko krajinou, kde budú mať ľudia radosť z toho, čo vytvárajú, nebudú utekať do zahraničia, tak ako sa to, bohužiaľ, vo veľkom deje dnes. Radosť zo žitia a tvorenia dodáva človeku veľkú energiu. Je veľmi dôležité, aby táto pozitívna sila zostávala tu s nami a neodchádzala preč. Z tohoto dôvodu je veľmi potrebný návrat ku koreňom, tradíciám a spätosť s pôdou, v ktorej ľudia chcú zapúšťať svoje korene a mať svoj skutočný domov.

Foto: Anna Revická