Beáta Záhumenská pochádza z Borše (okres Trebišov). Vyštudovala Strednú priemyselnú školu chemickú v Humennom a Technickú univerzitu v Košiciach. Po ukončení materskej dovolenky sa rozhodla, že zostane doma s deťmi čo najdlhšie a stane sa mamou “na plný úväzok”. Neprestala sa však učiť a bola otvorená príležitostiam. V súčasnosti pracuje v sieťovom marketingu, prevádzkuje eshop, bloguje a vytvorila projekt OnlineMama, kde radí ženám, ako mať vlastne podnikanie a ako nájsť harmóniu medzi rodinou, osobným životom a prácou.

Prečo ste sa rozhodli zostať doma a nevrátiť sa do práce?

Veľmi ma bavilo byť doma s deťmi, pripravovať rôzne zdravé maškrty, starať sa o celú domácnosť. A hlavne mať čas na všetko. Deti a rodina boli mojou prioritou a chcela som sa im venovať naplno. Bežne človek trávi v práci veľmi veľa času. Súčasná spoločnosť je zameraná na výkon. Mnohí strávia dokonca väčšiu časť života v práci, ktorá ich vôbec nebaví. Prídu domov a už nemajú energiu na deti, rodinu a seba. Ja som sa rozhodla môj čas venovať tým, ktorých milujem a ľuďom, s ktorými sa cítim príjemne.

Veľa žien na materskej má problém so stereotypom a všednosťou dní. Aké boli vaše dni?

Medzi mojimi deťmi je rozdiel 17 mesiacov. Pre mňa bolo obdobie materskej dovolenky jedným z najpestrejších období môjho života. Veľmi som si to užívala. Veľa sme doma tvorili, vymýšľali, hrali sa spolu, stretávali sa s priateľmi, chodievali na výlety. Mám vzťah k prírode, doma máme bylinkový záhon, záhradu aj vinicu v Tokajskej oblasti. Bavilo ma a aj dodnes baví vymýšľať nezvyčajné kombinácie jedál. Mám záľubu v jedlých kvetoch a burinách. Moji si už na to zvykli :-). Dať na stôl kvalitné a zdravé jedlá (aj keď občas zvláštne) má pre mňa veľkú prioritu.

Čo vás viedlo k vášmu projektu OnlineMama?

Aj keď patrím ku generácii X, vždy som mala blízko k internetu. Mám rada aj sociálne siete. Využívam ich na relax, ale hlavne ako pracovný nástroj. Preto pri stretnutiach s kamarátkami sme často skončili pri “online téme”, kde som im odovzdávala svoje doterajšie skúsenosti a radila im, ako môžu aj oni zapojiť internet do svojich projektov. Tak vznikol nápad, dať to všetko na jedno miesto, pod “jednu strechu”. A pridala som ešte jeden bonus – E-book: “Aj ty môžeš byť Online mama.” Keď som začínala podnikať, online svet bol ešte v plienkach. Viem, čím som si za tento čas prešla, čo všetko som sa musela naučiť. Ak dokážem niekoho inšpirovať alebo mu pomôcť nájsť si svoju cestu, viem, že táto práca má zmysel.

Internet a sociálne siete veľmi uľahčili predaj nielen fyzických produktov, ale aj vlastných postupov, schopností či zručností. Ak zistíme, v čom sme dobrí a čo nás baví, ostatné sa dá naučiť.

Nechcem sa stavať do pozície kouča alebo mentora. To ponechám odborníkom. Niekedy však postačí aj malé nakopnutie, povzbudenie, usmernenie, schopnosť pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu a človek dostane nápad ako ďalej.

Veľa mladých žien (a mužov) odchádza za prácou do zahraničia. Zanechávajú doma malé deti. Rozpadajú sa manželstvá, vznikajú nefunkčné rodiny a rukojemníkmi týchto smutných situácií sa stávajú deti. Som zástancom toho, že ak si človek nevie nájsť vhodnú prácu alebo chce mať v práci slobodu, nech si svoje pracovné miesto vytvorí sám. Aj na vašej stránke (Milujeme východ) je množstvo zaujímavých príbehov ľudí, ktorí dokázali ísť za svojím snom. Jasné, že začiatky sú ťažké, ale oplatí sa vydržať.

Aj ja som si prešla rôznymi obdobiami podnikania popri deťoch. Boli časy, keď mi mnohí hovorili: „Tebe je ľahko, lebo máš ešte malé deti“. O pár rokov mi hovorili, že mi je ľahko, lebo mám školopovinné deti. A teraz mi hovoria, že mi je ľahko, lebo mám veľké deti.

Čo ste sa museli pri tejto práci doučiť?

Boli to hlavne technické veci súvisiace s “online” svetom, ako fungujú sociálne média. Aj keď moje deti sú už dospelé, bola som to ja, kto bol u nás prvý zaregistrovaný na Facebooku a Instagrame. Niekde sa rodičia učia od svojich detí ako používať a využívať tieto sociálne siete, u nás to bolo naopak a deti sa učili odo mňa.

Sama som sa naučila ako robiť webstránky s Wordpressom, ako vytvoriť E-book, ako zbierať kontakty, ako to všetko navzájom prepojiť. Zabralo to veľa času, samoštúdia a “googlovania”. A stále som v procese učenia. Teraz napríklad navštevujem kurz, kde sa učím ako tvoriť logo, webdizajn. Chcem, aby som v prípade potreby vedela tieto veci riešiť sama.

No úplne najdôležitejšia je práca s ľuďmi. Hlavne umenie komunikácie a jednania, schopnosť klásť tie správne otázky a vedieť počúvať. Často je nutné čítať medzi riadkami, chápať, že ľudia majú svoje problémy a starosti. O ľudí sa musíte úprimne zaujímať.

Čo je ťažké na práci z domu?

Človek musí byť sám sebe šéfom a to tým najprísnejším. Musí si vedieť stanoviť priority, naplánovať úlohy a potom ich aj splniť. Musí si dávať pozor, aby svoj pracovný deň nepremárnil. To, že má časovú flexibilitu mu dáva možnosť uniknúť od svojich úloh, ale večer doľahnú výčitky, že preflákal deň.

Žena pracujúca z domu musí svojich členov rodiny naučiť to, že aj keď je doma, je vlastne v práci. Niekedy sa totiž stále na ňu pozerá, že je doma a tým pádom k dispozícii na hľadanie stratených vecí, varenie a ďalšie domáce práce. Rodina musí rešpektovať, že určitý čas a pracovný kútik teraz patrí iba mne. Niekedy je to naozaj ťažké :-). Na druhej strane, je to dobrý pocit, keď môžem byť nablízku v prípade nejakého problému.

Foto: archív Beáta Záhumenská